Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

BISS, GrandCH., MultiCH.,Suka roka 2015 SKCHR
AM ZAHRA OF GLAZE ROSE
Tituly: Interšampión
(splnené podmienky, v schvaľovaní)
Výstavný šampión Slovenska
Grandšampión Slovenska
Šampión Slovenska
Výstavný šampión Maďarska
Šampión Maďarska
Šampión ČMKU
Šampión Českej republiky
Šampión Rumunska
chovná suka
dátum narodenia: 10.5.2012
otec: Ch. MASHANGA ABAYOMI
matka: GrandCH., MultiCH.,
A CRYSTAL SPIRIT BY LUANDA
výška: 64 cm  váha: 37 kg
majiteľ/handler: Jana Glasová, ChS RED ALLURE
chovateľ: Alena Skočíková, ChS OF GLAZE ROSE
plnochrupá, korektný nožnicový zhryz
HD: A/A, ED: 0/0 
LTV: negative
DM: N/N, non–carrier
Hemofília B: non–carrier
Dilution: D/D, non–carrier

1. So Zahrou máte za sebou veľmi úspešnú výstavnú sezónu. Na koľkých výstavách ste sa v roku 2015 zúčastnili a podľa čoho ste si ich vyberali?
Tieto počty mi dali celkom zabrať. Celkovo sme sa so Zahrkou vlani zúčastnili na 29 výstavách v 7 krajinách. Vyberala som ich hlavne podľa toho, v ktorej krajine som chcela dokončiť alebo naopak začať šampionát. A samozrejme tiež podľa toho, ktorá výstava ma niečím zaujala – napríklad tým, že bola dvojdňová, boli na nej zaujímaví zahraniční rozhodcovia, alebo išlo o svetovku či klubovku.

2. Koľko z nich bolo v zahraničí a kde najďalej ste boli?
Drvivá väčšina výstav bola v zahraničí, konkrétne zo spomínaných 29 výstav bolo 19 zahraničných, 8 slovenských a plus naše 2 klubovky. Počas roka sme kvôli výstavám navštívili Česko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Taliansko. Najviac, takmer 1 000 kilometrov, sme precestovali kvôli svetovej výstave v Miláne, ale stálo to za to. A do Talianska sme sa ešte raz vrátili, a to kvôli klubovke, ktorú RRCI organizoval v krásnej Villa Marzotto Trissino. Práve najbližšie ale nebola ani rumunská Oradea, kde sme sa zúčastnili na víkendovej výstavnej šnúre – v sobotu výstava v Oradei, večer nočná výstava v maďarskom Debrecíne a v nedeľu naspäť na výstavu do Oradei.

3. Získali ste niekoľko výnimočných ocenení – na obidvoch výstavách organizovaných SKCHR ste získali najvyšší titul BOB, vyhrali ste súťaž Pes/suka roka 2015 SKCHR s rekordným počtom bodov a v súťaži Slovakia Dog Cup organizovanej SKJ bola Zahra prvá medzi RR a v 6. skupine FCI sa umiestnila na 3. mieste. Aké ďalšie tituly ste získali v uplynulom roku a ktorý titul alebo umiestnenie si najviac ceníte?
Zahrke sa počas roka podarilo získať 21x CAC, 9x CACIB, 5x BOS, 9x BOB, 2x res.BIG a 1x BIG III. Na Slovensku sme dokončili Grandšampióna a následne aj Výstavného šampióna, v Česku sme urobili Šampióna Českej republiky aj Šampióna ČMKU, v Maďarsku sme získali Výstavného šampióna a v Rumunsku sme tiež získali titul Šampión Rumunska. Zároveň sme rozrobili šampionát v Rakúsku a Slovinsku. Za najväčší Zahrin úspech určite považujem 2. miesto v otvorenej triede na Svetovej výstave v Miláne. Veľmi si cením, že sa takto umiestnila v ozaj silnej konkurencii 26 feniek z celého sveta. A samozrejme obrovský úspech pre mňa znamená aj získanie titulu BOB na oboch tohtoročných výstavách nášho klubu, teda na klubovej aj špeciálnej výstave. Čerešničkou na torte je teraz výhra „Best ridgeback“ v bodovacej súťaži nášho klubu s rekordným počtom bodov a taktiež aj v súťaži SKJ.

4. Zahra je váš prvý pes? Vyberali ste si zámerne výstavne perspektívne šteniatko alebo to bola náhoda?
Nie, Zahra nie je môj prvý pes, ale je to môj prvý ridgeback. Na začiatku to mal byť iba rodinný miláčik, s ktorým sme chceli chodiť na turistiku a na cvičák, takže sme najprv rozmýšľali o neštandardnom šteniatku. Nakoniec sme sa ale rozhodli pre štandardnú fenku s tým, že možno by sme nejakú výstavu s ňou vyskúšali. Ale o tom, že budeme chodiť na výstavy aj do zahraničia, sa mi ani len nesnívalo. A o tom, ako si vybrať výstavné šteniatko, som vtedy nemala vôbec žiadne tušenie. Preto sa doteraz smejem, že som k nej prišla ako „slepé kura k zrnu“. Ružová fenečka (teda Zahrka) sa mi síce zapáčila na fotkách, ale v konečnom dôsledku si v podstate vybrala ona mňa. Keď sme sa išli k Alenke do ChS OF GLAZE ROSE na šteniatka pozrieť, ona bola tým štendom, ktoré sa na mňa „nalepilo“ a nedalo mi pokoj, nedržala si žiadny odstup odo mňa a stále sa chcela so mnou hrať. Asi v našom prípade zafungovala nejaká chémia. Na prvé výstavy sme potom išli len tak na skusy, či nás to bude vôbec baviť. Ale chodili sme len občas, preto Zahra nemá ani žiadneho junior šampióna. Postupne však prišli prvé úspechy, na ktoré sa nabaľovali ďalšie a ďalšie, čo ma motivovalo v tom pokračovať a tak sa v podstate začala Zahrina výstavná kariéra.

5. Aké sú podľa vás jej prednosti?
Myslím si, že Zahrinou najväčšou prednosťou je jej temperament, radosť z úspechu a chuť predvádzať sa, ak sa to dá tak povedať. Samotná výstava ju nebaví resp. nebaví ju to čakanie, kým sa dostaneme do kruhu. Ale akonáhle vojdeme do kruhu, začne mať z toho radosť. Teší sa na to, že dostane veľa pamlskov, že ju budem veľa chváliť a teší sa z toho, že ja sa teším. Takže si to vystavovanie dokáže užiť. Zároveň ju baví aj to, že v kruhu spolu beháme, lebo beh má ona najradšej na svete. A keď sa pozriem na jej prednosti z fyzického hľadiska, tak si myslím, že za našimi úspechmi stojí hlavne to, že má peknú stavbu tela a že je dobrá v pohybe.

6. Mnohí majitelia výstavných psov využívajú služby profesionálnych handlerov, ale vy vystavujete Zahru sama. Prečo ste sa tak rozhodli a aké to má podľa vás výhody?
Na začiatku som si handling chcela iba vyskúšať a postupne som zistila, že ma to aj celkom baví. A teraz viem, že Zahrine víťazstvá by som si nikdy tak neužila, keby som nebola priamo pri tom, s ňou v kruhu. Profesionálni handleri sú síce kvalitatívne na oveľa vyššej úrovni ako ja, ale mňa by proste tie výstavy tak nebavili, keby som ju nehandlovala ja sama. Má to samozrejme svoje „za“ aj „proti“. Nevýhodou je, že nemám toľko znalostí ako skúsení handleri a hlavne v začiatkoch som zo Zahri vôbec nedokázala vyťažiť maximum. Výhodou je ale to, že človek si to viac užíva, keď si psa handluje sám. A ešte je tu jedna vec. Nie som si síce istá tým, či je to pravda alebo nie, ale ja mám pocit, že pre „svojho človeka“ je ten pes jednoducho ochotný urobiť o trochu viac. Ukáže sa to hlavne v náročných situáciách ako je napríklad vystavovanie v daždi alebo v extrémnom teple.

7. Ako sa pripravujete na výstavu?
Keďže chodíme často na výstavy, tak stále nejako priebežne trénujeme. Väčšinou si s ňou potrénujem vždy deň pred výstavou, aby sa jej to „obnovilo v pamäti“. Inak sa nijako špeciálne na výstavu nepripravujeme. Ak je to potrebné, tak ju okúpem, vyčistím uši, prípadne ostrihám pazúriky a to je všetko.

8. Aké máte plány do budúcnosti?
Mojím najväčším snom je odchovať so Zahrkou aspoň jeden vrh. Predpoklady na to máme splnené, Zahrka je uchovnená, chovnú stanicu mám založenú, dala som urobiť aj genetické testy, takže aj zdravotné predpoklady sú splnené. Dúfam, že sen sa čoskoro stane skutočnosťou.

Odpovedala Jana Glasová, ChS RED ALLURE
Rozhovor pripravila Jana Bagarová